Judo

23 05 2011

História Juda

Judo (celým názvom Kodokan Judo) založil profesor Jigoro Kano v roku 1882. Svoje poznatky získané pri štúdiu rôznych bojových umení  využil, aby vytvoril vlastný bojový štýl, ktorý nazval Kodokan Judo, (v tých časoch nazývané aj  Kano-rjú-džiu-džitsu) aby tak odlíšil svoj štýl, od vtedy už existujúcej školy jiu jitsu nazývanej “džúdó”. K uznaniu nového štýlu ostatnými školami došlo až po tzv. dojo yaburi, zápase medzi školami Kodokan a Tocuka. Študenti profesora Kana vyhrali veštkých jedenásť zápasov. Toto víťazstvo zaistilo Kodokanu prvenstvo pred všetkými starými školami jiu jitsu. V neskorších rokoch presadil profesor Kano ako minister školstva výučbu juda na školách v Japonsku a rozšíril ho na telovýchovný systém. V roku 1964 sa judo stalo olympijským športom.

Techniky Juda

Kodokan judo obsahuje tri hlavné skupiny techník waza:

– techniky hodov (nage-waza)
– techniky úderov (atemi-waza)
– techniky znehybnenia (katame-waza)

Podrobný popis techník nájdete na tejto stránke 

Charakteristika Juda

Filozofia juda kladie veľký dôraz na techniku a psychické schopnosti, prostredníctvom ktorých dokáže judista v prípade potreby eliminovať aj podstatne silnejšieho protivníka. Nezanedbateľnou súčasťou cvičenia judo je aj jeho etika, ktorá prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti cvičiaceho. Hoci je pôvod juda (v preklade “jemná cesta”) v ďalekom Japonsku, za posledné polstoročie získal však tento šport vďaka príťažlivosti svojich tréningových metód takmer masové rozšírenie (6 miliónov registrovaných cvičencov) vo všetkých krajinách sveta. Samotný zakladateľ juda charakterizoval džudo nasledovne:

“Judo je prostriedkom čo najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily. Toto cvičenie znamená neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom sebaobranných techník. Prvotným predmetom juda je teda sebazdokonaľovanie sa, učenie sa byť užitočným pre okolitý svet.“

Judo je typickým športovým zápasom, v ktorom pri vlastnom výkone – stretnutí ide o prekonanie súpera fyzickou, technickou a taktickou prevahou. Pri riešení úlohy vlastného výkonu sa v džude uplatňuje veľké množstvo pohybových zručností prevažne veľmi zložitej štruktúry. Kontakt medzi oboma súpermi nastáva prostredníctvom úchopu za športový úbor – kimono. Pravidlá dovoľujú obmeňovať úchop a využívať prakticky všetky časti tela v kontakte so súperom v priebehu boja. Vlastný zápas prebieha na rovnom, pevnom, dostatočne pružnom zápasisku, ktoré umožňuje rýchle pohyby a pritom poskytuje dostatočnú ochranu pri pádoch.Charakter hlavných vonkajších faktorov, t. j. športového úboru, zápasiska a pravidiel, predurčuje veľkú premenlivosť pohybového obsahu džuda. Náplň techniky juda tvoria predovšetkým chvaty, ktoré majú pomerne stabilnú štruktúru, vďaka tradičnému rozdeleniu a metodike nácviku, ktoré sa od vzniku juda v podstate zachovali dodnes.


Akcie

Informácia

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s




%d blogerom sa páči toto: